Kedy energiu strácame a kedy ju naberáme? 

Energia človeka nie je len fyzická sila – je to prúd, ktorý preteká cez naše myšlienky, emócie a dušu. Na duševnej úrovni je to svetlo, ktoré osvetľuje naše vnútorné svety, udržiava rovnováhu medzi mysľou a srdcom a umožňuje nám cítiť, vnímať a tvoriť. Čím viac si človek uvedomuje svoju vnútornú energiu, tým jasnejšie dokáže rozpoznať svoje túžby, zvládať vnútorné konflikty a nachádzať pokoj aj uprostred chaosu. Duševná energia je preto základom našej autenticity a schopnosti napojiť sa na hlbšie pravdy samého seba.
 

Energiu strácame, keď:

- Hovoríme "áno", keď sa nám chce povedať "nie".

- Usmievame sa, namiesto aby sme plakali.

- Neodpočívame.

- Prehovárame sami seba, aby sme ešte chvíľku vydržali, miesto aby sme dali najavo, že nie je jasné "kvôli akému žiarivému cieľu by sme mali trpieť".

- Urážame sa, namiesto aby sme niekoho požiadali o to, čo potrebujeme.

- Nezaoberáme sa svojimi vecami.

- Niekto je úplne nezaujímavý, ale my sa s ním z akýchsi vymyslených dôvodov stále stretávame.

- Ľudia blízko nás väčšinu času hovoria o niečom negatívnom.

- Intrigujú.

- Bavíme sa príliš veľa o politike, vysokých cenách, zápchach na cestách a pod.

- Často a emotívne rozprávame o tom, ako žijú iní.

- Robíme nezaujímavú prácu, ktorá nás omrzela.

- Bojíme sa.

- Čakáme, že niekto príde (Ježiško, princ, nová vláda) a náš život sa zmení.

- Nadávame si, pokladáme sa za nehodných, nešikovných, za smoliara.

Energiu získavame, keď:

- Sa zoznamujeme s novými ľuďmi.

- Získavame nové vedomosti.

- Cestujeme.

- Prekonávame svoje strachy.

- Skúšame niečo nové.

- Prechádzame sa (nepleťte si s "utekáme do práce" alebo "ideme na nákup") bez akéhokoľvek určitého cieľa.

- Zaoberáme sa tvorbou.

- Stýkame sa s príjemnými ľuďmi.

- Stýkame sa s ľuďmi, ktorí nás podporujú a veria v nás.

- Zaoberáme sa svojím telom (vhodná je akákoľvek telesná aktivita, tanec, sauna, plávanie).

- Uvoľňujeme nejaký materiálny priestor (spomeňte si, ako inak sa cítite v novo zariadenej izbe).

- Uvoľňujeme emocionálny priestor (spomeňte si, ako inak sa cítite, keď dokážete odpustiť a s niekým sa zmieriť).

- Hovoríme "nie", keď sa nám chce povedať "nie" a hovoríme "áno", keď sa nám chce povedať práve "áno".

- Začíname robiť to, čo si srdce žiada.

„Cítiš niekedy, že ti energia uniká?“ alebo „Kde sa cítiš najživšie?

- Duševná energia je ako svetlo, ktoré rozžiari tmavé kúty našej mysle“ alebo „prúdi ako rieka, ktorú môžeme usmerniť